Verejná ochrankyňa práv sa dňa 27.11.2013 obrátila na Ústavný súd SR s návrhom na začatie konania o súlade ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a ustanovenia § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

Podľa jej právneho názoru napadnuté zákonné ustanovenia zaväzujú dotknuté orgány verejnej moci (Ministerstvo vnútra SR a policajný útvar) vydávať rozhodnutia, ktorých odôvodnenia obsahujú iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, tieto ustanovenia nemôžu vyhovovať štandardu spravodlivého konania, ktorý v sebe obsahuje ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Návrh verejnej ochrankyne práv bol uznesením Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2014-27 zo dňa 5.3.2014 odmietnutý z dôvodov podania zjavne neoprávnenou osobou.