Čo je úlohou ombudsmanskej inštitúcie?

Verejný ochranca alebo ochrankyňa práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky. Poslaním tejto inštitúcie je chrániť základné práva a slobody občanov a občianok pred orgánmi verejnej správy, teda napríklad úradmi, zdravotnou či Sociálnou poisťovňou.

Úlohou ombudsmana alebo ombudsmanky je upozorňovať na porušovanie práv a žiadať o nápravu. Verejný ochranca alebo ochrankyňa práv nemá oprávnenia meniť rozhodnutia dotknutých orgánov, ale využitím mäkkej sily a predložením argumentov presvedčiť o prijatí odporúčaní, ktoré navrhuje s cieľom dosiahnuť nápravu situácie, v ktorej dochádza k porušeniu práv.

Aktuálna verejná ochrankyňa práv

Mária Patakyová

Prof. JUDr. Mária Patakyová, PhD. (* 14. máj 1963, Nové Zámky) je slovenská verejná ochrankyňa práv a univerzitná profesorka. 29. marca 2017 bola menovaná do úradu verejnej ochrankyne práv. Pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave od ukončenia štúdia v roku 1985, a to s Cenou rektora.

Celý životopis

Prieskumy ukončené v roku 2021

1
Hovorme otvorene o pôrodoch: ľudskoprávny prístup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri pôrodoch
Výsledky prieskumu so zameraním na dodržiavanie práv žien pri pôrodoch poukazujú na viaceré nedostatky v tejto oblasti
2
Zistenia z prieskumu bezbariérovosti v osobnej železničnej doprave
Vlaková doprava je na Slovensku stále plná bariér, štátu chýba plán na ich systematické odstránenie
19. Jan
Konania týkajúce sa detí sú v mnohých prípadoch neprimerane dlhé
Medzi podávateľmi, ktorí sa na nás v minulom roku obrátili vo veci súdnych konaní týkajúcich sa detí, bola aj Nadácia Zastavme korupciu. Vzhľadom na možnú existenciu systémových nedostatkov týkajúcich sa rodinnoprávnej agendy a osobitne v konaní o výkon rozhodnutí vo veciach maloletých, som sa rozhodla iniciovať prieskum. Aj keď zbytočné prieťahy nie sú príznačné pre všetky konania, pričom v…
Celý článok
Všetky články
Predložil písomné stanovisko ako „amicus curiae“ k návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý podala skupina 33 poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky vo veci súladu § 10 ods. 3 až 13 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovs Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vedenom pod sp. zn. PL ÚS 10/2026.🔵Rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami🔵V stanovisku uvádzam, že ustanovenia § 10 ods. 3 až 13 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Napadnuté ustanovenia sú v rozpore s čl. 19 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy, pretože podmieňujú poskytnutie dávky zabezpečujúcej základné životné podmienky splnením aktivizačných povinností.Ustanovenia preto porušujú inherentnú a nepodmieniteľnú povahu ľudskej dôstojnosti a zároveň ju degradujú na nástroj sociálnej politiky.Napadnuté ustanovenia sú ďalej v rozpore s čl. 39 ods. 6 Ústavy v spojení s čl.13 ods. 4 Ústavy, pretože faktické odňatie dávky v hmotnej núdzi zasahuje do esenciálneho obsahu základného práva na pomoc v hmotnej núdzi a vytráca sa jeho Ústavou garantovaný zmysel.🔵Na navrhovateľoch nezávislé stanovisko🔵Písomné stanovisko som predložil s cieľom prispieť k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky vlastnou, na navrhovateľoch nezávislou argumentačnou líniou, o ktorej sa domnievam, že má potenciál efektívnejšie osvetliť ústavnoprávnu a ľudskoprávnu problematiku nastolenej veci. Nejde o prvé ani posledné stanovisko, ktoré doručujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky alebo Európskemu súdu pre ľudské práva.🔵Má sa zachovať dôstojný život, nielen biologické prežitie jednotlivca🔵V stanovisku som uviedol, že z ústavnej garancie ľudskej dôstojnosti nevyplýva len negatívny záväzok štátu zdržať sa jej porušovania, ale aj pozitívny záväzok vytvoriť materiálne podmienky, bez ktorých by dôstojná ľudská existencia nebola možná. Tento pozitívny rozmer dôstojnosti má priamy dosah na sociálnu legislatívu: zákonodarca je povinný zabezpečiť každému, kto sa nachádza v hmotnej núdzi, prístup k takej forme pomoci, ktorá mu umožní zachovať si dôstojný život, nielen biologické prežitie jednotlivca. Ústavne garantované existenčné minimum nesmie byť podmienené výkonom práce alebo splnením inej aktivizačnej povinnosti.🔵Odňatie celej dávky je popretie ľudskej dôstojnosti🔵Ľudská dôstojnosť ako konštitutívna vlastnosť každej ľudskej bytosti nie je niečím, čo si človek musí „zaslúžiť“ odpracovaním stanoveného počtu hodín. Táto zásada má podstatný dopad na posúdenie napadnutých ustanovení.Ak zákon stanovuje, že nesplnenie aktivizačnej povinnosti vedie k zníženiu dávky o sumu, ktorá fakticky predstavuje celú dávku pre samostatne posudzovanú osobu (86,50 eura mesačne do 31. decembra 2025, od 1. januára 2026 89,70 eura mesačne), ide o podmienenie samotnej dôstojnej existencie osoby výkonom práce, čo nie je v súlade s článkom 19 ods. 1 Ústavy.Zákonodarca má bez pochybností oprávnenie motivovať príjemcov dávok k aktívnej participácii napr. na komunitnom živote. Napriek tomu som identifikoval ústavnoprávny problém, ktorý nastáva v momente, keď sankcia za nesplnenie aktivizačnej povinnosti zasahuje do samotného existenčného minima. Teda keď zasahuje do tej časti dávky, ktorej účelom je zabezpečenie základných životných podmienok nevyhnutných pre zachovanie ľudskej dôstojnosti. Inými slovami povedané, ak štát viaže zabezpečenie základných životných podmienok – čo je účelom poskytovanej dávky v hmotnej núdzi – na splnenie pracovnej aktivity, používa existenčnú odkázanosť osoby v hmotnej núdzi ako prostriedok na dosiahnutie požadovaného správania v podobe pracovnej aktivity.Materiálne minimum dôstojnej existencie sa teda neposkytuje bezpodmienečne z titulu ľudskej dôstojnosti, ale ide väčšmi o akúsi odmenu poskytovanú verejnou mocou za určité správanie.Už v roku 2014 považoval súd úpravu za hraničnú. Dnes je situácia nepriaznivejšia.Ústavný súd v náleze PL. ÚS 8/2014 vytýčil hranicu ústavnej prípustnosti, pod ktorú, podľa môjho názoru, súčasná právna úprava už klesla. Tento nález preto poskytuje priamu argumentačnú oporu pre vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s Ústavou. Výška dávky síce medzičasom vzrástla na súčasnú sumu 89,70 eura mesačne, avšak tento nárast (v percentuálnom vyjadrení 45,6 %) zaostáva jednak za nárastom priemernej mzdy (z 858 eur v roku 2014 na 1620 eur v roku 2025, t. j. nárast o 88,8 %), minimálnej mzdy (z 352 eur v roku 2014 na 915 eur v roku 2026, t. j. nárast o 160 %) a dokonca aj za infláciou (52,2 % za obdobie od konca kalendárneho roka 2014 až do mája 2026) za rovnaké obdobie alebo dokonca aj kratšie obdobie.🔵Kolektívna sankcia ako pridružený problém odňatia dávky v hmotnej núdzi🔵Podľa môjho názoru osobitný ústavnoprávny problém predstavuje konštrukcia, podľa ktorej sa dávka znižuje za každého plnoletého člena domácnosti. Domácnosť je na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi posudzovaná ako celok. To znamená, že nesplnenie aktivizačnej povinnosti jedným členom domácnosti má priamy dopad na hmotné zabezpečenie ostatných členov, hoci tí sami akúkoľvek povinnosť porušiť nemohli, prípadne k jej porušeniu žiadnym spôsobom neprispeli.Ostatní členovia domácnosti sú tak fakticky degradovaní na objekt sankčného mechanizmu, čo je v rozpore nielen s ústavnoprávnym chápaním ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy, ale aj s rovnosťou ľudí v dôstojnosti podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy.Celé znenie stanoviska pre Ústavný súd: vop.gov.sk/wp-content/uploads/2026/10/Amicus_curiae_sulad_zakona_o_hmotnej_nudzi_12-10-2026.pdf #verejnyochrancaprav#ludskeprava #hmotnanudza ... ViacSee Less
AJ PRI PREDPISE RECEPTU MUSÍ PACIENT VEDIEŤ, ZA ČO PLATÍ2 eurá cez aplikáciu. Inde 18 eur za predpis receptu.Aj takéto skúsenosti mi posielate.Pre pacienta, ktorý potrebuje liek pravidelne, predpis receptu nie je jednorazová záležitosť. Je súčasťou pokračujúcej liečby. A práve preto je dôležité, aby bolo úplne jasné, za čo sa od pacienta poplatok požaduje a či ide o službu, ktorú si skutočne objednal navyše.Ak je jedinou praktickou cestou k receptu platená aplikácia alebo ak pacient dostane informáciu, že bez úhrady mu recept predpísaný nebude, je namieste pýtať sa, nakoľko je takáto služba ešte dobrovoľná.Jedna či dve eurá sa môžu zdať ako malá suma. Pre človeka, ktorý už platí za lieky, kontroly, dopravu k lekárovi či ďalšie zdravotné výdavky, sa však aj malé poplatky postupne sčítajú.A pri sume 18 eur za samotný predpis receptu je otázka pacienta úplne pochopiteľná: Za čo presne platím?Práve neprehľadnosť poplatkov a neistota pacientov v tom, čo je hradené z verejného zdravotného poistenia a čo si majú hradiť sami, patria medzi problémy, na ktoré upozorňujem v Mimoriadnej správe o „poplatkovej fantázii“ v slovenskom zdravotníctve.Pacient nemá pri každom recepte zisťovať, či ďalším krokom po lieku nebude ešte ďalší poplatok. Pravidlá musia byť jasné a predvídateľné.Aj preto sa téme poplatkov v zdravotníctve naďalej venujem.Prečítajte si mimoriadnu správu ➡️vop.gov.sk/wp-content/uploads/2026/04/Mimoriadna-sprava_poplatky_final_-26-04-2026.pdf#poplatkovafantazia #verejnyochrancaprav @sledovatelia ... ViacSee Less

Kontaktujte nás

Vaše podnety posielajte na našu e-mailovú adresu podnet@vop.gov.sk. V prípade iných náležitostí nás kontaktujte prostredníctvom informačnej linky alebo e-mailom adresu sekretariátu.

Napíšte nám

Úradné hodiny:

8.00 hod. – 16.00 hod.
8.00 hod. – 16.00 hod.

Adresa:

Kancelária verejného ochrancu práv
Grösslingová 35
811 09 Bratislava – Staré Mesto

IČO:

36064041